zensky-magazin.sk
Pridať do: Obľúbených, Zoznamu, Facebooku, RSS

Zdravie »

7.2.2017 - Tuesday

Aj keď väčšina ľudí jakživ o tomto bambuckom masle nepočula, horúca novinka to nie je. Od pradávna sa v rovníkovej Afrike maslo používalo ako balzam na menšie popáleniny, pri reumatických ťažkostiach, bolestiach svalov ale aj …

Čítať celý článok »
Zdravie

Zdravie je to jediné čo máme, poďme sa o neho starať.

RECEPTY

Pochutnajte si na slovenskej, ale aj medzinárodnej kuchyni

VIP

Novinky a zaujímavosti zo sveta celebrít a šoubiznisu

Lifestyle

Novinky zo sveta životného štýlu

Fashion

Svet módy je plný zvratov, poďme sa na neho pozrieť bližšie

Home » Stories

Zrážka so životom

Článok napísal dňa 16.1.2012 - MondayŽiadny komentár

„Pozóóór! Brzdííí! Rúti sa priamo na nás!“ A už som nevidela nič. Žiadny obraz, žiadny zvuk, nič. Pred očami som mala tmu. Pomaličky sa tma premieňala na šero a machule. Prvá machuľa ležala vedľa mňa. Asi je to vankúš. Nie, nie je. Má vlasy. Preboha, kde som to? „Pozóóór! Brzdííí!“ Už som to počula. Aj keď som pred očami mala stále machule, myseľ sa mi rozjasňovala. Deti! Kde sú deti?! Otočila som sa. Sedadlá boli prázdne. To nie je možné. Veď boli s nami. Martin! Preber sa Martin! Nedokázala som vydať ani hláska. Štuchla som do svojho manžela. Bol celý od krvi. Ja tiež. Tak prečo sa on nehýbe? Tá krv na mne mi nepatrila. Začala som panikáriť.

Dnes som sa rozhodla, že nechám dvere vyrúbať, kým sa ešte ako-tak vládzem hýbať. Potom zavolám deratizátorom, aby mi vykynožili mole. Keď to zaplatím, budem švorc.  Ale nič iné mi neostáva. Sadla som si k telefónu, našla som v zozname stavebnú firmu, zdvihla som slúchadlo a – nijaký signál. Položila som slúchadlo, lebo to sa mi občas stáva, a znova ho po chvíli zdvihla – zasa nič. Telefón hluchý. Zopakovala som to niekoľkokrát, až som konečne pochopila, že mi vypli telefón, lebo som nezaplatila účet. Vtedy to na mňa prišlo. Ako amokom posadnutá som začala behať po byte a kričať: „Pomóóóóc! Pomóóóóc! Pomóóóóc!“ Napokon som zastala pri vchodových dverách, udierala som do nich päsťami a neprestávala som vrešťať: „Pomóóóc! Pomóóóc!“ Keď som vyčerpaná stíchla, počula som, ako sa všetci susedia naokolo zamkýnajú v bytoch. Ľahla som si k dverám a dávala pozor, či niekto nejde do výťahu, alebo z neho nevystupuje.
Zobudila som sa. Deň ako každý iný. Obliekla som si župan a s polozlepenými očami som sa vybrala do kuchyne na raňajky. Otvorila som chladničku. A zase ten pohľad. Jedlo temer žiadne, len otvorená fľaša vodky, plesnivý syr a zaschnuté stvrdnuté maslo. No nič. Zobrala som fľašu vodky a šla do obývačky sledovať televíziu.
Klasická televízia. Ani na jednom kanále nič. Odpila som si z fľaše. Ako som tak prepínala, jediné, čo ma zaujalo bol dokument o párení zvierat v subtropickom pásme na nejakom vedeckom kanále. Samé vtipné a vulgárne nápady sa mi preháňali v hlave. Aký úchyl len môže toto točiť? A kto sa na to dokáže so serióznosťou pozerať? Veď to je ako sledovať zvieracie porno. Začala som sa smiať. Z plných pľúc. Vodka účinkovala. Konečne to skončilo.
Otvorila som oči. Televízia vypnutá, diaľkové ovládanie ani neviem kde je. Kam sa podelo to párenie? Účty? Aké účty? Choď preč. Ja som si všetko zaplatila. Alebo nie? Koho to zaujíma. Natiahla som sa po vodke. Ďalší glg sa valil do môjho žalúdka. Už som ani nesledovala, koľko tej vodky zmizlo, keď sa mi začal svet točiť. Snažila som sa postaviť, no ani to môjmu telu už nešlo. Snažila som sa aj zaostriť zrak a aspoň zistiť koľko je hodín, no keď som na hodinkách uvidela čas 6.66 a za oknom ešte tmu, na júl mi to vôbec nepasovalo. Vzdala som to a radšej som sa oddala spánku.
Keď popoludní zastal na našom poschodí, zabúchala som na dvere a žobronila: „Prosím vás, pošlite mi sem stavbárov, aby mi vyrúbali dvere do bytu, stratila som kľúč a nemôžem sa dostať von.“ Počula som ako ktosi od susedov zastal, vypočul, čo som hovorila, ale neodpovedal. Odomkol dvere naproti a zabuchol ich za sebou. S námahou som sa pozbierala zo studenej dlážky a uvedomila som si, že som dnes ešte nič nejedla a že ma zmára hlad. V kuchyni som z poslednej ryže povyberala molie hrčky a uvarila ju s paradajkovým pretlakom. Ten mi stále pripomenul letá u mojej mamy na záhrade, keď sme v auguste zbierali paradajky a robili z nich medzi rozkvitnutými kvetmi paradajkový pretlak, kečup, džús a lečo. Môj malý syn okolo nás veselo cupital, vonku bzučali včely a všetko voňalo. Po dlhom čase sýta som opäť pristúpila k oknu, aby som sa pozrela, aké je vonku počasie. Bol nádherný slnečný deň a úplné bezvetrie.
Au. Sakra. Ani netuším ako dlho som spala, ale v spánku som spadla na zem. A spánok na holej zemi tak bolí. A tá zima. Nemám ani potuchy, kedy som otvorila okno. Bola chladná noc, teda aspoň žiadne svetlo nebolo za oknom. Obraz ešte stále rozmazaný. A opäť tá myšlienka nejakého jedla. Po dlhšej chvíli som sa pozbierala, postavila na nohy a vydala sa k chladničke. A zas. Nič. Tak teda skúsime, čo to dá. Zobrala som ten plesnivý syr, odrezala z neho pleseň a skúsila si odrezať kúsok z miesta, ktoré vyzeralo celkom v poriadku. Ach… Ďalší záber, ktorý zaznamenali moje oči bol, ako zvraciam do umývadla. Ani na ten poondiaty záchod som nestihla dobehnúť. Utrela som si ústa. Prekračovala som prah obývačky, zamotala sa mi hlava a padla som. V nohe som pocítila neopísateľnú bolesť, akoby som v nej mala tisíc ihiel. Asi som si zlomila kŕčok, lebo keď sa horko ťažko postavím, a to sa musím niečoho chytiť, od bolesti sa mi zatmieva pred očami a nevládzem chodiť. Za posteľou neotvorená fľaša whiskey. Ani neviem odkiaľ sa tam vzala. No čo už. Začala som piť. Keďže sa môžem len obmedzene pohybovať, rozhodla som sa, že si dám deku ku vchodovým dverám, ľahnem si k nim a budem na ne búchať a privolávať pomoc, keď z výťahu alebo do výťahu niekto pôjde. Azda sa ten niekto zľutuje nado mnou a pomôže mi. Tak som ležala na deke a myslela na budúcnosť. Keď mi prebúrajú stenu, aby mohli odstrániť dvere, budem musieť zaplatiť murovanie, nové dvere, dezinsekciu, zapojenie telefónu a aj kúrenie by som mohla zaplatiť. Z čoho? Miniem peniaze odložené v banke na pohreb a aj to bude málo. Asi prenajmem tú izbu so samostatným vchodom, a tak získam nejaké groše. A to som ešte zabudla na lekára, ktorý mi dá do poriadku nohu. Bez všimného to sotva pôjde. Netrvalo dlho a opitá som zaspala.

„Drahý zbaľ ešte to plávacie koleso v tvare lienky pre Soničku.“ V duchu som sa usmievala. Tak dlho sme už na dovolenke neboli. Dievčatá sa veľmi tešia. Aj my. Konečne oddych. Autom sme v Chorvátsku neboli už tri roky. Nakladala som kufre s úsmevom na perách s dobrým pocitom, že budeme všetci spolu na mieste, ktoré máme tak radi.

Život je sviňa! Prečo sa to len muselo stať? Je to celých desať rokov a ja stále neviem zabudnúť. Už len tá fľaša ma drží nad vodou.Autonehoda! Nemal tam byť. Moje deti mali žiť! Môj muž mal žiť! A teraz by sme boli všetci šťastní.
Popoludní som mala hlad. Špajzu mám už vyrabovanú, skoro tam už nieto potravín na varenie.
Doplazila som sa k nej, chytila sa stola, ktorý stojí vedľa, a s nevýslovnou bolesťou v nohe som sa postavila. Otvorila som dvere a oblak molí v momente poletoval okolo mňa. . Predvečerom konečne zastal výťah na našom poschodí. Zabúchala som na dvere a ako som len vládala, som kričala: „Prosím vás, pošlite mi murárov, aby mi vyrúbali dvere. Stratila som kľúč a nemôžem sa dostať z bytu. Zaplatím vám.“ Vyčerpaná týmto výkonom som čakala na odozvu. Spoznala som jeho hlas, keď hovoril žene medzi dverami: „Tá stará koza ešte žije.“ Nato som začala búchať na dvere a kričať z posledných síl: „Nie, nie nie!“ Stíchla som až úplne zachrípnutá, rozplakala som sa a vzlykajúc, som hovorila: „Pane, nechci aby som odpustila aj tomuto človeku.“
Bola som vysilená a neschopná akejkoľvek myšlienky či citu. Nevadí mi, že okolo mňa lietajú roje molí, sadajú mi na tvár, ruky, nohy. Pripadám si ako tie africké deti s vydutými bruškami a plné rán, na ktorých sa im hemžia muchy. Som v akomsi polospánku a polobdení. Zhováram sa sama so sebou a s Bohom. Prosím ho o pomoc, ustavične. Prosím ho o odpustenie za moje chyby a hriechy. Zrazu sa však stala veľmi záhadná vec. Z roja molí, sa oddelila akási moľa, obrovská ako veľký motýľ. Mala krásne striebristé krídla a vypuklé čierne oči. Sadla si mi na prsia a akoby v tej chvíli vysala zo mňa všetku ťažobu, ktorú som cítila v údoch. Sedela nehybne a hľadela mi do tváre veľkými múdrymi očami. Pocítila som prítomnosť Boha. Zašepkala som: „Pomôž mi!“ Ale ona v tej chvíli odletela a stratila sa v rojoch molí.
Sused zazvonil Elene do bytu. Nikto a nič sa neozvalo. „Je po nej,“ povedal svojej žene, ktorá stála vo dverách. „Zavolaj políciu!“ Tá prišla, no s dverami si nevedel rady ani policajný odborník. „Dať ich vybúrať? To by vyšlo draho,“ povedal susedov zať – sudca a spomenul si, že vo vyšetrovacej väzbe je zlodej, ktorý má za sebou viacero technicky náročných vlámačiek. Za sprievodu dvoch dozorcov ho priviedli. Dali mu požadovaný silný drôt a on ho jemne a opatrne vsunul do zámky, niekoľkokrát ním pokrútil a dvere sa otvorili. Všetkých prítomných oblial des. Pri dverách ležala vybielená kostra. Všetok textil v hale, počnúc dekou pod kostrou, šatami nebohej, jej kabátom a vetrovkou, cez závesy až po koberce, bol zmenený do na prach. V byte lietalo toľko molí, že vyzeral ako keby v ňom husto snežilo. Roje sa dali do pohybu a o chvíľu ich bolo plné schodište. Zdesený sused s celou suitou sa vrhol do otvorených dverí svojho bytu. No mole sa valili za nimi. Sadali im na tvár, ruky, šaty a vlasy. Márne sa oháňali, aby odohnali pažravý hmyz. Oblepený moľami cítili, ako sa im cez šaty predierajú na kožu. V panickej hrôze jeden cez druhého kričali o pomoc. No na schodišti zamorenom moľami bolo počuť len náhlivé zamkýnanie dvier.

Andrea Leitmannova

Tags: , ,

Nechaj komentár!

Pridajte svoj ​​komentár nižšie, alebo trackback z vašich vlastných stránok. Môžete si tiež Comments Feed RSS.

Držte sa témy. Žiadny spam.

Môžeš použiť tieto tagy:
<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Táto stránka podporuje Gravatar. Ak chcete získať svoj ​​vlastný celosvetovo uznávaný-avatar, zaregistrujte sa na Gravatar.