zensky-magazin.sk
Pridať do: Obľúbených, Zoznamu, Facebooku, RSS

Zdravie »

7.2.2017 - Tuesday

Aj keď väčšina ľudí jakživ o tomto bambuckom masle nepočula, horúca novinka to nie je. Od pradávna sa v rovníkovej Afrike maslo používalo ako balzam na menšie popáleniny, pri reumatických ťažkostiach, bolestiach svalov ale aj …

Čítať celý článok »
Zdravie

Zdravie je to jediné čo máme, poďme sa o neho starať.

RECEPTY

Pochutnajte si na slovenskej, ale aj medzinárodnej kuchyni

VIP

Novinky a zaujímavosti zo sveta celebrít a šoubiznisu

Lifestyle

Novinky zo sveta životného štýlu

Fashion

Svet módy je plný zvratov, poďme sa na neho pozrieť bližšie

Home » Stories

Posledný vlak lásky

Článok napísal dňa 8.12.2011 - ThursdayŽiadny komentár

Príbeh  o poslednom vlaku lásky

Pozrela sa na Martina a nevedela k čomu prirovnať pocity a myšlienky , ktoré jej vírili hlavou. Stál na rohu. Bol to zvláštny zmätok krížený s mierne chladnými emóciami. Na takéto niečo nebola pri ňom zvyknutá. Vetrom vyfúkané vlasy si odhrnula z tváre. Neznášala, keď mala vlasy v tvári. A najviac vtedy, keď sa lepili na svetloružový lesk na perách. Chcela byť preňho krásna a toto jej v tom bránilo. Áno. Zvyčajne chcela byť preňho krásna a neodolateľná. Teraz, keď k nemu pristúpila jej to zrazu začalo byť jedno. Možno je to len prvotný zlý pocit, ktorý pominie vo chvíli keď na ňu prehovorí, prvýkrát ju pobozká. Začala však tušiť, že to „možno“ sa premení v skutočnosť, ktorá je už iná. Zvláštne pocity sa umocňovali a jej prirodzene bledá pokožka aj napriek vetru zbledla ešte viac. Upokojovala sa len tým, že o chvíľu nasadnú do taxíka a keď vystúpia ona si zapáli a všetko zlé odíde. Hlúpy zlozvyk.

„Ahoj!“ usmiala sa a akoby automaticky ho pobozkala na pery. „Ahoj miláčik!“ povedal a jej stiahlo žalúdok. Hm. Miláčik. Tak toto bude ťažké. Kráčala pevne a vzpriamene. Kontrolovala každý svoj pohyb. Tašku si držala tak pevne, akoby ten vedľa nej nebol on, Martin, ktorý sa jej v istom období doslova zaryl do srdca, ale obyčajný zlodej, ktorého práve odhalila. Štrk piesku jej mierne prašťal pod vysokými opätkami. Mala rada, keď sa mohla nahodiť a vysoké opätky jednoznačne patrili k jej štýlu. V poslednom čase sa jej podarilo dať dole zopár kíl a konečne si mohla dovoliť obtiahnuté čierne rifle. Koniec koncov, čierna zužuje. To sa jej na nich páčilo. Obľúbenú koženú bundu mala už tri roky, ale nedala na ňu dopustiť. Okrem toho, že bola teplá, bola aj stále in. Jej šatník nebol priveľký, ale ani primalý. Bolo tam všetko čo potrebovala a čosi navyše. Jej slabosťou boli kabelky a rifle. Na tieto veci jej nebolo treba sezónu ani znížený počet či rizikové červené svetielko v šatníku. Dnes bola takmer celá v čiernom. Nezvykla sa obliekať často do čierneho. Práve preto uvažovala nad tým, či čierna na jej tele nesúvisí aj s pocitmi v nej samej. Logicky to zmysel dávalo. A takto sa pokúšala premýšľať stále. Bola z tých žien, ktoré milujú, ale zároveň myslia. Samozrejme tiež sa mnohokrát na začiatku vzťahu nevyhla lietaniu v oblakoch, ale nikdy jej to netrvalo tak dlho, aby sa jej srdce chtiac-nechtiac polámalo na kúsky. Hlava bola vždy v popredí pred srdcom. To mala sama na sebe rada.

„Akú si mala cestu? Je tu dosť zima, dúfam, že si dobre oblečená,“ hovoril hlasom, z ktorého cítila vzrušenie a nervozitu. Tiež nebola najpokojnejšia, bolo to prinajmenšom nezvyklé stretnutie, ale už sa tak rozhodla a dobre vedela, čo to bude obnášať. Z toho dôvodu sa snažila byť milá, aj keď stále nechápala, prečo sa o to musí snažiť. Doteraz to bolo samozrejmé, šlo to prirodzene. „Cesta bola rýchla a dobrá, vieš že mám rada vlaky. Počasie si mal predsa vybaviť, tak prečo tá zima!“ snažila sa aspoň trocha vtipne odľahčiť atmosféru, ktorá nebola ani tak dusná, skôr to spravila pre vlastnú spokojnosť. „Prepáč drahá, ale vybavil som totiž iné veci,“ pri tejto vete sa sprisahanecky zasmial. Prebehol jej mráz po chrbte. Jasné, iné veci. Dokonale si to vie predstaviť. Veď mu ani nestála za to, aby vybavil, keď už tak vybavoval, aspoň slušný hotel. Jeho údajná láska bola vždy na zamyslenie. Tvrdil, že je jeho srdcová záležitosť. To si do tejto chvíle myslela aj ona. Brala ho tak takmer dva roky. A teraz toto. Chlad nielen vonku, ale aj v jej vnútri.

Taxikár sa veľa vypytoval. Čo jeho do toho kam sa dnes chystáme, myslela si. Ale bola milá. Aj na taxikára, aj na Martina. Veď tu kedysi bolo niečo veľké!

Keď vystúpili, obaja si zapálili a ona sa konečne trocha uvoľnila. Aj na ňom bolo badať známky pokoja. „Tak dlho sme sa nevideli, že som skoro zabudol aká si krásna,“ pokúšal sa o komplimenty. Počúvali sa príjemne, ale ani zďaleka nie tak, ako vtedy. „Ďakujem,“ zasmiala sa. Pozeral na ňu priamym pohľadom a jeho modré oči ju takmer prebodávali. Aj ona mala modré oči. A blond vlasy. Pripadala si skôr tuctovo krásna. Aj keď musela uznať, že má niečo do seba. Modré oči ju na mužoch veľmi priťahovali. A tie jeho boli výnimočné. „Tak ako si sa mala celý ten čas čo sme sa nevideli?“

„Chceš počuť o každom dni alebo kde mám začať?“

„Stačí tak všeobecne, to že si nevyliečiteľne zaľúbená už viem,“ ironicky sa zasmial.

„Áno som. Alebo bola som. To je jedno. Dnes tu nie sme preto, aby sme rozoberali môj citový život.“

„Akože nie. Ja ho chcem rozoberať. Či už doňho nepatrím?“

„Poďme dnu, je mi zima.“

Na toto odpovedať nemusela. A on bol natoľko inteligentný, že pochopil, že sa viac pýtať nemá. Bol však ten typ, ktorý si ironické poznámky nikdy neodpustil. A najmä sa mu nepáčilo, že už len on tu bol ten, čo ľúbi. Cítil to. Miloval na nej jej jemnú drzosť, to keď mohol vidieť jej sebavedomie, čo z nej vyžarovalo a cit pre elegantné vykľučkovanie z témy. Často ho presviedčala o tom, že to sebavedomie je v skutočnosti omnoho menšie ako sa zdá. Jemu sa ale páčilo práve to, že pôsobila presne opačne.

Nikdy by nebola povedala, že táto noc, ktorá mala byť krásna a vysnená bude pre ňu miernym utrpením. Mala ho rada. Mala rada jeho bozky. Ale dnes to bolo iné. Zlé a čudné. Vadil jej jeho hlboký pohľad, obdivuhodné reči a dokonca aj jeho chôdza. Dotyky si už tak neužívala. Nevnímala ho. Chcela ísť domov.

Čo ja tu preboha robím- to bola ráno prvá myšlienka, keď otvorila oči po takmer bezsennej noci. Bol vedľa nej. A vtedy pochopila, že vlak, ktorým prišla za ním bol posledný.

Andrea Leitmannová

Tags: , ,

Nechaj komentár!

Pridajte svoj ​​komentár nižšie, alebo trackback z vašich vlastných stránok. Môžete si tiež Comments Feed RSS.

Držte sa témy. Žiadny spam.

Môžeš použiť tieto tagy:
<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Táto stránka podporuje Gravatar. Ak chcete získať svoj ​​vlastný celosvetovo uznávaný-avatar, zaregistrujte sa na Gravatar.