Bambucké maslo kde sa vzala táto horúca novinka a aké výhody nám ponúka?

Sme na dovolenke piaty deň, ale až teraz sa začínam cítiť uvoľnene. Zrazu pociťujem šťastie, radosť z krétskych slnečných lúčov. Teší ma šplechot vody, zvuk ľudí skákajúcich do bazénu. Viem, že by som mala ísť radšej k moru, ale mne sa lepšie leňoší pri bazéne. Je tu väčší ruch,  hrá tu grécke rádio a môžem sa skryť pred páľavými lúčmi pod slnečník. „Zaistím“ si ho vždy po raňajkách – na lehátko pod ním si položím uterák a plážovú šatku. Keby som nešla hneď ráno, neušiel by sa jej slnečník a ani lehátko. Rýchlo som zistila, že nie len ja som takáto vybitá – keď prídem a ukladám si veci  na lehátko, na viacerých sú už porozkladané uteráky.

 Usmejem  sa ohliadnem okolo seba. Zišlo by sa mi ponatierať opaľovacím krémom. Lenže som taká lenivá, že sa mi vôbec nechce. Používam faktor 20 a už mi to ide na nervy. Takto sa nikdy neopálim. „Nemôžeš sedieť na takom horúcom slnku bez krému. Veď sa spáliš a budeš večer plakať, uvidíš,“ hučala do mňa včera Viktória. Zástankyňa zdravého opaľovania, uškŕňam sa, ale počúvnem. Nepokazím si predsa dovolenku pre svoj lenivosť. Natieram sa teda „od hlavy až po päty. Kým prídu dievčatá, presedím sama pri bazéne takmer hodinu. Potom ideme do obchodu. Kupujem si svoje 60 centové pivo, ktoré na moje šťastie hneď v prvý deň objavila Sarah. Vďaka tomu si môžem dopriať svoj zlatistý mok aj trikrát denne aj napriek mastným cenám. Kréta je drahá, ale mne je to srdečne jedno. Po piatich rokoch som na dovolenke a mienim si to užiť. Aj keď v niektorých veciach sa uskromňujem, nie je to také zlé. Baby berú akúsi malinovku a ideme naspäť pred bazén.

„Idem do vody, nejdeš?“ pýtam sa Viktórie. Ležíme na slnku pár minút a je nám poriadne horúco. Sarah do bazéna nejde, aj keď mi vôbec nie je jasné prečo. Viktória prikývne. Beriem nafukovačku. Požiačala som si ju, kúpiť si svoju som akosi nestihla. Vo vode sa začína zábava. Nielen pre mňa. Všetci naokolo sa totiž pozerajú, ako na ňu neviem ľahnúť. Šmýka sa, márne sa snažím. Jediné, čo sa mi podarí, je vysadnúť na ňu ako na koňa.

Celé je to neuveriteľné komické, smejem sa ja a Viktória tiež prská smiechom. „Veď mi ju pridrž,“ hovorím medzi výbuchmi smiechu. Musí to vyzerať strašne – ja, s nohami naširoko rozčapenými sa nsažím silou mocou vyštverhať na nafukovačku, ktorá sa ale stále šmýka a ja z nej padám do vody. Napokon mi ju Viktória pridrží a ja konečne ležím na bruchu a opaľujem sa. Na to, ako z nej zleziem, v tejto chvíli nemyslím. Deň pomaly ubieha, popoludní si ideme posedieť do baru pri bazéne. Minieme nekresťanské peniaze za homáre, ale neľutujeme. Po večeri ideme von do mesta. Je deväť a poriadne rušno. Gréci pomaly vyliezajú z domov. Na autách a motorkách robia riadny bengál – z áut sa ozýva hlasná hudba, do ktorej sa mieša  prenikavý zvuk klaksónov. Je to blázinec, ale nám sa páči. Vyberáme si jeden podnik. Keď čašník zistí, že sme zo Slovenska, nalieva nám grátis ich pelendrekovú pálenku ouzo.

Pokračovanie nabudúce…

Gabriela Prognerová