Bambucké maslo kde sa vzala táto horúca novinka a aké výhody nám ponúka?

Zahalená v smrade deky

1. kapitola

Ráno som sa zobudila s bolesťou hlavy, matnými spomienkami a  prázdnotou v peňaženke. Klasický piatok na prelome soboty. Potom som kus telefonovala s kamoškou a snažila si vybaviť večer v hlave.

80-te roky v jednom bare, potom ma stískal nejaký starší muž, asi som ho aj poznala.. Teda zrejme, inak by som s sa tak veľmi dôverne nesprávala..Potom ma volal na byt, to je už dnes klasický scenár, nešla som, to je tiež klasický scenár  a potom nebolo nič. Šla som domov. Spať. Keď sa zobudím, po takýchto stavoch chodím na sliepkovú polievku niekde do reštiky. Najradšej do takej, kde ma nikto nepozná, keďže žijem na dedine a v meste, kam idem, sa tiež takmer každý s každým pozná. A ešte pivo, na popravku, to tiež musím.

Do reštiky som dorazila v rekordnom čase. Potreba vyrovnať hladinu alkoholu ma hnala míľovými krokmi. Sedím, pijem pivko, telefonujem, zrazu mi je zima. Čašníčka nosí deky, teda aspoň v dolnom bare. Ja sedím hore. Zatiaľ nič.

-Aj mne prosím donesiete deku? pýtam sa.

Čudne na mňa pozrie. Ako keby dole bola zima tu hore nebola. Ale je, viem, lebo ju cítim.

-Donesiem – povie.

Dala som si ešte jedno pivo a tú deku. Ježiš, tá ale smrdela. Tak čudne, novotou, číňanom, potom, alebo všetkým dokopy.

-Tá deka je nová? -pýtam sa.

-Ako prečo?- nechápe čašníčka.

-No tak čudne smrdí- poviem a umelo sa usmejem. Fakt smrdí a príšerne.

-Ja viem, že smrdí- povie čašníčka a odíde.

Ostávam sama, so spomienkami, smradľavou dekou prehodenou cez ramená. Zima je väčšia ako ja, tak sa snažím na smrad nemyslieť. Doma sa budem musieť osprchovať, napadne mi, keď dopíjam pivo.   Spomínam na predchádzajúci večer. S Blondínkou a jej láskou Dobráčiskom. Večer sme boli piť. Nedopadlo to veľmi dobre.

Wendy Winterová

pokračovanie nabudúce…