Gabriela – Nech žijú komáre! 2. kapitola
Mne a Viktórii tá pelendreková pálenka vôbec nechutí, ale Sarah si na nej pochutnáva. Narobíme ešte plno fotiek a o jednej v noci s vysmiate a mŕtve hádžeme do postele. Lenže o chvíľu je spaniu koniec. Máme otvorené okno, čo využívajú komáre. Počujem ich bzučanie a nemôžem spať. Tie dve spia ako drevo, ale následky komárieho náletu sú ráno viditeľné najmä na nich dvoch. Obe sú parádne doštípané. Ja nie. Okrem dvoch štípanchov na nohe som „čistá.“ Mne len bzučali svoju otravnú pesničku do uší, ale na „jedenie“ si vybrali ich dve. Aj keď baby sa tvária maximálne otrávene, ja sa musím smiať. Zazerajú na mňa a tak sa nad nimi zľutujem. „Kúpim niečo proti tej hávedi,“ zahlásim a hrniem sa do obchodu. Chabou nemčinou vysvetľujem mladej sympatickej predavačke, čo potrebujem. „Proti komárom máme niečo, čo sa dáva do zásuvky. Je to fakt účinne,“ začujem zrazu po slovensky. „Som z Michaloviec,“ dodá s úsmevom, keď zbadá moje prekvapenie.
„Som tu už tri roky, bývam neďaleko. Na východe to bolo o ničom,“ dodáva opäť s úsmevom. „Celkom milá kočka,“ pomyslím si a poviem nahlas:„Tak to vám teda závidím. Ja by som tu tiež hneď ostala žiť.“
Po krátkej chvíle sa dozvedám, že sa volá Denisa a hoci ma výšku, neprekáža jej, že tu iba predáva. Povie, že zarába 800 eur mesačne. Rýchlo v hlave prepočítavam a zisťujem, že ja toľko zarobím za dva a pol mesiaca. Ticho jej závidím. „A k tomu ešte nejaké tie tringelty, takže si tu celkom dobre žijem,“ dodá s milým úsmevom. Ešte niekoľko minút spolu trkotáme, sem – tam Denisa obslúži nejakého zákazníka. Dohodneme sa, že večer si pôjdeme spolu posedieť. Denisa sľúbi, že nás na ďalší deň vezme niekde na výlet. Keď to potom porozprávam na izbe babám, tešia sa.
Pokračovanie nabudúce…
Gabriela Prognerová
Tags: Nech žijú komáre príbeh