zensky-magazin.sk
Pridať do: Obľúbených, Zoznamu, Facebooku, RSS

Zdravie »

7.2.2017 - Tuesday

Aj keď väčšina ľudí jakživ o tomto bambuckom masle nepočula, horúca novinka to nie je. Od pradávna sa v rovníkovej Afrike maslo používalo ako balzam na menšie popáleniny, pri reumatických ťažkostiach, bolestiach svalov ale aj …

Čítať celý článok »
Zdravie

Zdravie je to jediné čo máme, poďme sa o neho starať.

RECEPTY

Pochutnajte si na slovenskej, ale aj medzinárodnej kuchyni

VIP

Novinky a zaujímavosti zo sveta celebrít a šoubiznisu

Lifestyle

Novinky zo sveta životného štýlu

Fashion

Svet módy je plný zvratov, poďme sa na neho pozrieť bližšie

Home » kultúrny elixír

Rozhovor s autorkou knihy To prejde, Tamarou Tainovou

Článok napísal dňa 23.2.2012 - Thursday5 komentárov

 

 

„Je to inak, mami“ je kniha, ktorá prebehla Slovenskom s veľkou vervou a narobila rozruch. Nie je to typická kniha o láske a vzťahoch, avšak tematicky ďaleko neodbieha. Aj keď je Slovensko v mnohých veciach popredu, povedzme si pravdu, možno už nie takým veľkým, ale tabu stále ostáva homosexualita. A tú sa táto autorka rozhodla vykopať spod prudérnej zeme našej krajiny a vniesť do nej svetlo. A rovnaké svetlo prináša aj vo svojej druhej knihe, To prejde. Čo sa v nej skrýva rozpovedala už Tamara Tainová sama.

 

 

1. Ako a prečo vznikla kniha To prejde?
Po napísaní mojej prvej knihy „Je to inak, mami…“, ktorá vzbudila veľkú pozornosť a umiestnila sa medzi sto najobľúbenejšími knihami Slovákov, ani vo sne by mi nenapadlo, že by sa téma homosexuality dala alebo mala rozvíjať ešte ďalej. Chystala som sa písať ďalšiu knihu a odkryť v nej inú pálčivú spoločenskú tému, akou je týranie detí. Postupom času sa však množili prosby, aby som príbeh mladého homosexuálneho novinára Borisa písala ďalej. Keďže som pre svoj druhý román potrebovala postavu psychológa, napadla mi zaujímavá myšlienka: Čo keby som zabila dve muchy jednou ranou a Borisovu priateľku Sofi, ktorá je psychologičkou, použila aj vo svojej druhej knihe? Čo keby som znovu uchopila Borisov život, no opísala ho tentoraz z iného uhla? Zobrala ho spod krídel chápajúcej mamy a vsotila do prostredia zadymených barov a promiskuitných kamarátov? Zreálnila jeho svet, no najmä zakomponovala do jeho blízkosti ďalší rozmer rodičovskej nelásky – ktorým je fyzické a psychické týranie?
Myšlienka bola na svete a bola to zároveň výzva popracovať s retrospektívou a doplniť skladačku mojich predchádzajúcich hrdinov tak, aby vznikol nezávislý a samostatný príbeh. Presnejšie príbeh v príbehu. Urobila som to a kniha nadchla vydavateľstvo Slovart tak veľmi, že ju zaradilo do svojho edičného plánu a v novembri 2011 aj vydalo pod názvom To prejde.  

2. Prečo taký názov?
Názov knihy som si požičala z jednej starej orientálnej rozprávky, ktorá mi poslúžila ako prológ.
Pred stáročiami istá indická princezná navštívila múdreho pustovníka a dala mu prsteň s prosbou, nech tam vyryje slovko, ktoré by ju potešilo v zármutku a varovalo, keď sa bude cítiť priveľmi šťastná. Keď jej pustovník po niekoľkých dňoch prsteň vrátil, bolo na ňom vyryté: „To prejde.”
V podtitule knihy je zároveň napísané: Silný príbeh o láske, ktorá sa stretáva len raz za život, o priateľstve, čo nepotrebuje slová, o prízrakoch minulosti, ktoré nás dobiehajú v ten najnečakanejší čas, ale aj o tom, že nemožno dvakrát vstúpiť do tej istej rieky… A o tom všetkom kniha je. O láske a sile priateľstva, no najmä o tom, že človek nemôže zmeniť svoju minulosť, nech po tom akokoľvek túži.

3. Zakladá sa príbeh na pravde, alebo je to fikcia?
Nápad opísať príbeh týraného dievčaťa sa zrodil pred niekoľkými rokmi, keď som si v rýchlom slede vypočula niekoľko spovedí, ktoré ma ohromili prežitým utrpením. Hoci išlo o dievčatá rôzneho veku a z rôznych kútov Slovenska, všetky od útleho detstva zažívali kruté tresty, ponižovanie a odmietanie zo strany matky. Zaskočilo ma to. Nedokázala som pochopiť, ako môže matka surovo biť úplne malé dieťa. Naivne a úplne neospravedlniteľne som si myslela, že kruté tresty sú doménou mužov a odohrávajú sa v sociálne slabších rodinách. Moje priateľky však pochádzali z dobrých rodín. Začala som si o týraní detí čítať a hneď v prvom článku som narazila na vetu, ktorá mi vyrazila dych. Až štvrtina detí na Slovensku sa stretáva s prejavmi telesného týrania  – ako je bitie, kopanie či rezanie. Tá predstava mi nedala spávať rovnako ako poznatok, ako veľmi sa týranie podpisuje na ďalšom živote obetí. Sledovala som rôzne diskusie na tému týrania detí a bola zhrozená, koľko ľudí berie telesné tresty ako samozrejmosť a koľkí rodičia sa hája vetou: No a? Aj mňa bili a neubudlo zo mňa. Alebo: Je to moja vec, so svojím dieťaťom si môžem robiť, čo chcem.

4. O čom teda kniha je? 
Hlavným hrdinom je mladý novinár, ktorý po nečakanej a tragickej smrti svojho priateľa Michala hľadá nový zmysel života. Boris sa len ťažko vyrovnáva so svojou stratou a o to citlivejšie vníma definitívny rozchod svojich rodičov, na lásku ktorých sa tak veľmi spoliehal. Popri jeho vlastnom smútku ho trápi tajomstvo, ktoré skrýva jeho najlepšia priateľka Sofi, a tiež hrôzostrašný denník neznámeho dievčaťa, ktorý Sofi objaví v jeden deň na internete.
Kniha mapuje nielen aktuálne dianie na Slovensku počas roka 2010, ale aj prejavy homofóbie uprostred rodín, ktoré používajú na „presvedčenie alebo potrestanie“ inak orientovaného potomka surovú bitku. Vo svojej sonde rodičovskej nelásky však ide kniha ešte ďalej a na osude dvoch týraných dievčat zobrazuje desivý dopad týrania na detskú dušu. V závere núti každého čitateľa položiť si otázku: Nedalo sa tomu zabrániť?
Napriek dvom smutným témam však nepôsobí pateticky ani melodramaticky, pretože je prešpikovaná rôznymi vtipnými postrehmi zo života hlavného hrdinu a obohatená o niekoľko vydarených kurióznych postavičiek.  

5. Aké sú odozvy na knihu?
Neuveriteľne krásne. Aj keď ma mrazí pri vedomí, koľko “detí” sa v knihe spoznáva, teší ma myšlienka, že moja kniha im pomáha a tých, ktorí niečo také neprežili, núti zamyslieť sa. Aj keď má kniha na pohľad upokojujúci názov – TO PREJDE, opak je pravdou. Pretože TOTO tak jednoducho neprejde. Dieťa, ktoré vyrastá v prostredí krutého zaobchádzania, ponižovania, odmietania, či nepochopenia môže byť poznačené do konca života.

Povedali o knihe:

Ava Eva Šranková (spisovateľka): „Rada by som napísala, že Tamara Tainová si pre svoj román zvolila zaujímavý námet. Spracovala „tabuizovanú“ tému – lásku homosexuálnu – okorenenú humornými situáciami, prepojenú presvedčivými obrazmi a detailne spracovanými charaktermi postáv. Svojím sofistikovaným rozprávačským štýlom rozohráva atraktívny príbeh so zaujímavou, rozuzľujúcou sa, tajomstvom zahalenou zápletkou, ktorá nebola dopovedaná v prvom dieli knihy – Je to inak, mami. Je to jeden výborný atypický román, ktorý nemožno zaradiť k tuctovým príbehom. Rozhodne stojí za prečítanie a zamyslenie sa…“

Jara Hríbiková Bertolasi (spisovateľka a prekladateľka): „Už prvé riadky omráčia človeka a prinútia ho rozmýšľať. Tainovej čistý, dynamický štýl písania a skvelo vyrozprávaný príbeh sa postarajú o to, aby ste knihu nezavreli, kým nepadne posledná bodka.“

Adriana Macháčková (spisovateľka): „Najprv si dovolím zacitovať z tejto výbornej knihy: Sú miesta, ktorých “vôňa” sa vám napáli do mozgu ako súbor na disk. Dodala by som, že existujú aj knihy, ktorých dej sa vám napáli do mozgu a núti vás stále nad ním premýšľať. Kniha To prejde taká je. Brilantný štýl, strhujúci dej, jednoducho skvelá.“

 

Ukážka z knihy:
Keď som bola malá, mama si dávala pozor, aby ma neudrela na tvár, telo som občas mala plné modrín, ale to sa dalo zakryť dlhými rukávmi a nohavicami, pamätám sa však, že sa jej raz šmykla ruka tak, že sa to zamaskovať nedalo. Bolo to v deň, keď som odmietla ísť do pivnice po marhuľový kompót, strašne som sa bála pivnice, v ktorej blikala zaprášená žiarovka a pavučiny sa lepili na tvár ako neviditeľné vlasy strašidiel. Chcela som, aby tam mama išla so mnou, no ona nepočúvala moje prosby, a čím viac som ju prosila, tým viac som stupňovala jej hnev, až sa nakoniec zahnala tak silno, až ma úderom zrazila na zem.
– Vstaň,- kričala a triasla ma za plece. Vlasy mi lietali okolo tváre ako papierové mávadlo, a keď sa upokojili, odhalili moje rozbité a krvácajúce ústa. Mama sa trochu zháčila a potom ma posotila pred seba.
– Čoho sa bojíš, ty teľa?- povedala výsmešne a uštedrila mi tvrdý buchnát. Po chvíli som stála v pivnici ožiarenej mátožným svetlom a v rozbitej pere mi pulzovala bolesť.
– Nehnevaj sa, maminka, nehnevaj sa, prosím,- opakovala som prosebne, aj keď sme vyšli naspäť do bytu a mama mi prikladala studený obklad na ústa.
– Do čerta s tebou, robíš mi len problémy,- rozčúlila sa znovu pri pohľade na moju tvár. – Pakuj sa do izby a nevychádzaj z nej, kým sa nepolepšíš!
Kým sa nepolepším? Ležala som v izbe na svojej posteli a v mysli sa mi všetko pomiešalo. Čo som urobila? Aha, bola som zbabelá a to mamu hnevalo, preto ma udrela. Nesmiem sa báť tmy a pavučín, hovorila som si, ale pri spomienke na tmavú pivnicu mi vysychalo v hrdle.

 

autor: Andrea

zdroj: Tamara Tainová

Tags: , ,

5 komentárov »

Nechaj komentár!

Pridajte svoj ​​komentár nižšie, alebo trackback z vašich vlastných stránok. Môžete si tiež Comments Feed RSS.

Držte sa témy. Žiadny spam.

Môžeš použiť tieto tagy:
<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Táto stránka podporuje Gravatar. Ak chcete získať svoj ​​vlastný celosvetovo uznávaný-avatar, zaregistrujte sa na Gravatar.